Hlavné mestá zmrzliny..xD
Hlavné mestá zmrzliny
tak som sa pozerala po nejakych peknych dobrych clankoch a zrazu som natrafila na tento...precitajte si...mna to velmi zaujalo:)
Na svete je iba niekoľko miest, kde sa stretli gurmánski čarodejníci a tie správne ingrediencie, vďaka čomu sa zrodila legendárna maškrta, vyvolávajúca po požití pocit eufórie.
Gelato v Miláne (Taliansko)
Kolískou tej pravej zmrzliny zostane navždy Taliansko. Otcovstvo sa mu dá uprieť len veľmi ťažko, keďže všetky vychýrené zmrzlinárne v Európe i Spojených štátoch zakladali talianski emigranti, hlavne z okolia Neapola. Hlučné centrum provincie Kampánia má na to, aby uspokojilo všetky zmysly svojich návštevníkov. Okrem prekrásneho výhľadu na more, rozsiahlych zachovaných pamiatok z čias Veľkého Ríma i baroka, hromady odpadkov na uliciach a zvukového zážitku z ustavične trúbiacich áut zaútočí aj na vaše chuťové bunky. 
Ponúka údajne najlepšiu pizzu v Taliansku a je bohatá aj na úspešné cukrárske experimenty. Na obligátnych turistických trasách medzi Neapolským zálivom, ruinami Pompejí a sopkou Vezuv určite narazíte na niektorý zo svätostánkov zmrzliny. Predávajú ju na každom rohu, ale ľahko môžete uviaznuť aj na miestach, kde každý podľahne zmrzlinovému šialenstvu. V mega cukrárňach, ktorých je v Neapole vyše 40, sa pri nekonečnom rade rôznofarebných pohorí mrazeného krému nedá vybrať len jeden pravý. V najlepších gelatériách ponúkajú často okolo 80 druhov. Majiteľmi týchto podnikov sú zvyčajne rodiny, v ktorých sa výrobné tajomstvo odovzdáva už niekoľko generácií. O bohatej tradícii v zmrzlinovom svete svedčia aj vychýrené mrazené dezerty, ktoré pochádzajú z Neapola. Jedným z nich je Spumoni. Tvoria ho vrstvy rôznofarebnej zmrzliny prekladané orieškami a ovocím. Napoli gelato bolo pôvodne blokom pásov zmrzliny troch príchutí, za klasiku sa pokladá kombinácia čokoládová-vanilková-jahodová. Spumoni i Neapolitan ice cream dnes robia v Neapole len na želanie amerických turistov, inak majú talianski majstri zmrzlinári omnoho väčšie ambície. Zdá sa, že ich kreativita nepozná hranice - vymýšľajú stále nové príchute a kombinácie. Ich gelato je našľahané a neobsahuje ani 8 % tuku, čo však doženú na prísadách do zmrzlinových pohárov - orieškoch, likéroch, čerstvom, sušenom a kandizovanom ovocí. V gelatériách sa neservíruje len do skla a do kornútikov. Zo zmrzliny sa pripravujú aj zákusky, o existencii ktorých my zo severu nemáme ani poňatia. A tak, keď strávite myšlienku neustáleho ohrozenia zo strany mafiánskeho podsvetia a vyrovnáte sa s tým, že neapolčine nerozumiete ani po štátnici z talianskeho jazyka, necháte si nanútiť neapolské gelato. Vo chvíli, keď sa vám rozplynie na jazyku, zabudnete na balené výrobky zmrzlinových monopolov a poviete si: "Áno, Neapol je hlavné mesto zmrzliny!"
Chystáte sa do Neapola a nechcete sa zriecť potešenia zo zmrzliny? Vymotať sa zo spleti gelatérií vám pomôže mestský portál www.portanapoli.com alebo stránka www.italianodoc.com/gelaterie/campania.napoli.htm
Dondurma v Kahramanmarase (Turecko)
Turecké mesto Kahramanmaraş, známe kedysi pod menom Maraş, nie je prímorským letoviskom a vo futbale hrá len za 2. tureckú ligu. Napriek tomu ho ročne navštívia tisíce návštevníkov. Chodia tam ochutnávať zvláštnu tureckú zmrzlinu. Volajú ju dondurma alebo Maraş Ice Cream. To, že jej prischol názov mesta, nie je náhoda. Jej jedinečnú chuť má totiž na svedomí salep, výťažok z divých orchideí, ktoré rastú len v tomto regióne. Na prípravu zmrzliny sa používa kozie mlieko a zahusťuje sa prírodnými živicami. Vďaka nim je jej konzistencia omnoho hustejšia a húževnatejšia, než sme zvyknutí pri talianskych zmrzlinách, ovocných sorbetoch a bežne predávaných mrazených výrobkoch. Dondurmu môžete kúpiť v Turecku aj balenú v supermarketoch. Z Kahramanmaraşu ju vyváža najväčší výrobca, spoločnosť Yasar, do celej krajiny. Ale ak zabudnete na varovania pred exotickými infekciami a necháte si ju v Maraşe servírovať v cukrárni či od pouličných zmrzlinárov, spomienky na váš kultúrny zážitok vám vydržia omnoho dlhšie ako sladká chuť v ústnej dutine. V stravovacích zariadeniach vám k nej ponúknu vidličku a ostrý nôž. Verte mi, budete ich potrebovať. Pri porciovaní do oplátky majú pouliční predavači nacvičených veľa zábavných kúskov. Bola by predsa škoda nevyužiť možnosti, ktoré zmrzlina, tuhá ako guma, ponúka. Preto sa nezľaknite usilovného miešania dlhou kovovou varechou, občasného vytiahnutia zmrznutého "kokónu" pre kontrolný pohľad a obracania kornúta náplňou smerom k zemi. Dondurma to znesie, drží ako tmel.
Viac sa o dondurme i Turecku dozviete na www.practicalturkish.com, na www.thethinkingblog.com/2007/10/legendary-ice-cream-that-doesnt-melt.html - nájdete aj názorné ukážky všetkého, čo s ňou súvisí.
Kulfi v Bombaji (India)
Mrazený dezert kulfi je populárny v celej južnej Ázii, ale s najväčšou pompou si ho užijete v Bombaji. Najľudnatejšie mesto Indie po novom nazývajú Mumbai a vďaka najväčším kasovým trhákom, ktoré sa točia v tamojších filmových štúdiách, niekedy aj Bollywood. Na mieste, kde sa dá naraz vidieť kus histórie, moderná architektúra i najkrajšie indické pobrežie tiahnuce sa na juh až po Goa, musíte dostať chuť na zmrzlinu takmer zákonite. Ak sa nezľaknete bodrých pouličných predavačov pravej indickej, máte šancu zistiť, ako chutí Orient. Kulfi sa pripravuje z kondenzovaného mlieka a chuť mu dodávajú plody Indie - pistácie, oriešky či mango. Nájdu sa aj nové príchute ako pomaranč, jablko a avokádo, ale hlavne sa to nezaobíde bez kopy kardamómu a šafranu. Na rozdiel od zmrzlín západného typu kulfi nie je vyšľahaný krém. Zahusťuje sa ryžovou alebo kukuričnou múčkou, takže spoľahlivo vytvára husté a pevné skupenstvo. Ortodoxní indickí zmrzlinári ho volajú kulfi walla a ponúkajú ho v malých formičkách alebo na paličke obložený ľadom vo veľkých hlinených nádobách. Nie je však vylúčené, že uvidíte, ako ho v reštaurácii podávajú na tanieri s ryžovými rezancami alebo len tak ozdobený pistáciami či kardamómom. Slávu tejto korenistej lahôdky šíria po svete podnikaví indickí emigranti. Takže ak neplánujete cestu do Indie, nájdete kulfi aj v európskych metropolách a, samozrejme, v USA, kde má veľa nadšených priaznivcov.
Kúsok exotiky si môžete pripraviť aj doma - na YouTube nájdete audiovizuálny postup prípravy kulfi krok za krokom a na webe kolujú desiatky receptov. Skúste to na www.indianfoodforever.com/desserts/kulfi.html alebo www.food-india.com/
Ais Kacang v Singapúre
Za šarlátovými kopčekmi podobnými mrazenej jahodovej dreni sa chodí do Singapúru alebo Malajzie. Trojmiliónový Singapúr je neobyčajným koktailom kultúr Malajzie, Indonézie i Číny a všetkého moderného i tradičného, čo tieto krajiny prinášajú. Dezert Ais Kacang do celej mozaiky skvele zapadá. Mohlo by sa zdať, že za jeho názvom, ktorý sa dá preložiť ako "ľad s červenou fazuľou", sa skrýva tajomstvo. Ale realita je rovnako prostá - pôvodne bol Ais Kacang naozaj len zmesou podrveného ľadu a červenej fazule. Dnes sa však táto sladká mrazená pochúťka v meste ponúka v mnohých kaviarňach, obchodných centrách i reštauráciách v žiarivých farbách s rôznymi ovocnými dresingmi. Základom stále ostáva ľadová drvina. Pri podávaní sa poleje sirupom alebo želatínou nezvyčajných príchutí. Okrem zaužívanej fazule sa používa Aloe vera, semienka palmy attap chee, kukurica alebo želé z japonskej riasy agar. Menej odvážni si môžu zaželať aj konvenčnejšie prísady - kondenzované mlieko alebo čokoládový sirup. Čo dodať? Keď si chcete vychutnávať exotiku, radšej vopred nevyzvedajte, čo vám do nej primiešajú.
Keď si kliknete na www.vkeong.com/tag/ais-kacang/, presvedčíte sa, že napriek divokým prísadám vyzerá Ais kacang veľmi vábivo. Tak isto ako celá malajzijská kuchyňa: www.travelguide.com.my/food.htm
Zmrzlina + kornút = nerozlučná dvojica
Dnes si už zmrzlinu bez klasického oplátkového kornúta nevieme ani predstaviť. Títo dvaja životní partneri si však sľúbili vernosť len pomerne nedávno. Dlhé stáročia sa mrazený krém v západnom svete servíroval v miske a s lyžičkou, neskôr v papierových či kovových nádobkách. Presný pôvod zmrzlinovej oplátky nie je celkom známy, no isté je, že prvá správa o nej vedie k Talianovi Marcionimu, ktorý predával zmrzlinu v kornútoch v New Yorku od roku 1896 a v roku 1903 si ich aj dal patentovať. Jeho prvenstvo však spochybňuje známa francúzska rytina z roku 1807, na ktorej je zobrazená dáma, ktorá si pochutnáva na zmrzline v kornúte v parížskej reštaurácii Frascati.